Ako sa vyrábali mäsové produkty s väčším obsahom tuku

Tlačenka, slanina a sadlo sú mäsové produkty s väčším obsahom tuku, ktoré boli a sú neodmysliteľnou súčasťou každej zabíjačky. Tento článok vám priblíži staré postupy na ich výrobu.

TLAČENKA

Tlačenka je výrobok tradične pripravovaný pri zabíjačke. Pri domácej zabíjačke sa používalo tučnejšie mäso, vnútornosti a kožky. Koža sa varila osobitne. Ešte za studena sa posekala alebo pomlela. Uvarené a na kúsky pokrájané suroviny sa okorenili. Potom sa zmiešali s vývarom a naplnil sa nimi žalúdok, prípadne aj mechúr ošípanej a dobre sa zaviazal. Tlačenka sa uvarila a mierne zaťažená odkladala na chladné miesto. Na zvýšenie trvácnosti sa zaúdila. Najskôr sa vyrábala z ovčieho mäsa, ale postupne sa začala vyrábať bravčová tlačenka. Na zdomácnenie tlačenky v slovenskej kuchyni mala vplyv nemecká a maďarská kuchyňa.

slanina

SLANINA

Slanina je podkožná tuková vrstva ošípaných. V tradičnej slovenskej kuchyni bola slanina významnou potravinou. Slanina v horských oblastiach nebola hrubá. Zo zabitej ošípanej sa vyrezali pláty slaniny pozdĺž chrbtice. Tak vznikli dve rovnaké polovice. Potreli sa soľou, okorenili cesnakom, posypali rascou. Niekoľko dní sa máčali v slanom rôsole. Potom sa zavesili sušiť alebo údiť pod strechu domu do komína. Vyúdená slanina sa bežne jedla ako výdatné jedlo s chlebom. Na kocky pokrájanou a upraženou slaninou sa mastili kaše, cestoviny a zemiaky. Na praženej slanine zmiešanej s múkou sa robila zápražka. Tá dodávala mnohým slovenským tradičným polievkam a prívarkom charakteristickú chuť. Keď sa mala slanina skladovať kratší čas, konzervovala sa len solením alebo sa obárala v horúcej vode. Veľká časť obyvateľstva horských oblastí dovážala slaninu z južných častí Slovenska. Odtiaľ bola slanina hrubšia, viac nasolená a viac vyúdená. V priebehu 20. storočia sa začala časť slaniny vyškvarovať na masť a oškvarky. Konzumácia slaniny je i v súčasnosti na dedinách veľmi rozšírená.

SADLO

Sadlo je vnútorný tuk u ošípaných. K tradičným spôsobom spracovania sadla patrilo údenie. Údené sadlo sa pripravovalo najmä v horských oblastiach. Pri zabíjačke sa sadlo vybralo, rozložilo a prehrialo. Dochutilo sa, posypalo roztlčenou rascou a potrelo cesnakom. Zatáčalo sa do tvaru valca takým spôsobom, aby blana zostala na vonkajšej strane. Nechalo sa postáť v slanom roztoku. Potom sa položilo na pahrebu. Tým sa blana stiahla. Zakrútený okraj sadla sa zašil a zavesil do komína údiť. Po vyúdení sa sadlo uskladňovalo na chladnom mieste. Údené sadlo považovali ľudia za lahôdku. Muži ho jedli podobne ako slaninu. Často sa používalo na mastenie jedál v lete počas poľnohospodárskych prác, keď sa už minuli zásoby údenej slaniny. Sadlo sa používalo aj v tradičnej medicíne pri liečení zlomenín.

.

Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedInPin on Pinterest

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *