Základnou surovinou na prípravu černicového sirupu je černicového šťava, ktorú si vieme vyrobiť dvoma spôsobmi.

1.spôsob: Černice sa drvia a lisujú. Nemôžu sa príliš dlho kvasiť, aby hotová šťava neobsahovala viac ako 0,75 % alkoholu. Černice takto spracovávame pomocou rôznych kuchynských zariadení, ktoré nám prácu uľahčujú tým, že ovocie súčasne drvia a lisujú.

2.spôsob: Druhým spôsobom je parenie černíc. Na parenie černíc je vhodné špeciálne zariadenie – parný odšťavovač. Princípom tohto spôsobu je to, že sa ovocie parou vylúhuje a šťava steká do zbernej nádoby.

Šťavu čírime tak, že ju necháme niekoľko hodín usádzať, pričom hrubý kal sa nám usadí na dne a číru černicovú šťavu opatrne stiahneme alebo šťavu jemne filtrujeme cez handričku.

Množstvo šťavy najskôr odmeriame a potom ju rýchlo zahrejeme na teplotu 90 až 100°C. Pri tomto zahrievaní sa na povrchu vyzrážajú nečistoty vo forme peny. Túto penu odstránime dierkovanou varechou.

Potom pridávame cukor. Na 1 kg černicovej šťavy pridáme 1, 50kg cukru a tak dostaneme 2,50 kg černicového sirupu. Alebo na 1 kg sirupu zmiešame 600 gramov cukru a 400 gramov šťavy.

Za stáleho miešania necháme cukor rozpustiť. Po pridaní cukru už nesmie šťava dlho vrieť. Ak by sme ju nechali vrieť píliš dlho, sirup by dostal nepríjemnú varnú chuť, ktorá znižuje jeho výslednú kvalitu.

Po rozpustení cukru pridávame 7 gramov kyseliny citrónovej na 1 kg sirupu. Obsah kyselín v šťave je rozhodujúci pri výslednej kvalite sirupu.

Tento druh černicového sirupu môžeme ešte za tepla (približne 75°C) plniť do fliaš a uzatvoriť ich vyvarenými zátkami. Potom ich otočíme hore dnom, aby sme vysterilizovali aj zátku a vzduch, ktorý sa dostal do fľaše.

Príspevok Černicový sirup – recept zobrazený najskôr KONZERVOVANIE.

Malinový sirup pripravený za tepla

Základnou surovinou na prípravu malinového sirupu je malinová šťava, ktorú si vieme vyrobiť dvoma spôsobmi.

1.spôsob: Maliny sa drvia a lisujú. Nemôžu sa príliš dlho kvasiť, aby hotová šťava neobsahovala viac ako 0,75 % alkoholu. Maliny takto spracovávame pomocou rôznych kuchynských zariadení, ktoré nám prácu uľahčujú tým, že ovocie súčasne drvia a lisujú.

2.spôsob: Druhým spôsobom je parenie malín. Na parenie malín je vhodné špeciálne zariadenie – parný odšťavovač. Princípom tohto spôsobu je to, že sa ovocie parou vylúhuje a šťava steká do zbernej nádoby.

Šťavu čírime tak, že ju necháme niekoľko hodín usádzať, pričom hrubý kal sa nám usadí na dne a číru malinovú šťavu opatrne stiahneme alebo šťavu jemne filtrujeme cez handričku.

Množstvo šťavy najskôr odmeriame a potom ju rýchlo zahrejeme na teplotu 90 až 100°C. Pri tomto zahrievaní sa na povrchu vyzrážajú nečistoty vo forme peny. Túto penu odstránime dierkovanou varechou.

Potom pridávame cukor. Na 1 kg malinovej šťavy pridáme 1, 50kg cukru a tak dostaneme 2,50 kg malinového sirupu. Alebo na 1 kg sirupu zmiešame 600 gramov cukru a 400 gramov šťavy.

Za stáleho miešania necháme cukor rozpustiť. Po pridaní cukru už nesmie šťava dlho vrieť. Ak by sme ju nechali vrieť píliš dlho, sirup by dostal nepríjemnú varnú chuť, ktorá znižuje jeho výslednú kvalitu.

Po rozpustení cukru pridávame 7 gramov kyseliny citrónovej na 1 kg sirupu. Obsah kyselín v šťave je rozhodujúci pri výslednej kvalite sirupu.

Tento druh malinového sirupu môžeme ešte za tepla (približne 75°C) plniť do fliaš a uzatvoriť ich vyvarenými zátkami. Potom ich otočíme hore dnom, aby sme vysterilizovali aj zátku a vzduch, ktorý sa dostal do fľaše.

Malinový sirup má nižšiu kyslosť a má menej výraznú malinovú chuť.

Malinový sirup pripravený za studena

Malinový sirup pripravený za studena je kvalitnejší a má lepšiu vôňu. Pripravujeme ho v menších dávkach z ovocia a cukru v pomere 1 : 1, tak že na každý kilogram malín musíme pridať jeden kilogram cukru.

Maliny vo vhodnej nádobe, ktorou môže byť napríklad 5 litrová sklenená fľaša, prevrstvíme naváženou dávkou cukru a uložíme na tmavé miesto. Ovocie necháme vylúhovať. Po niekoľkých dňoch maliny pustia šťavu, v ktorej je rozpustený aj pridaný cukor.

Tento druh malinového sirupu obsahuje nižšie percento a tak nie je dostatočne konzervovaný. Sirup musíme sterilizovať tak, že ho zahrejeme na teplotu 80 až 85°C a plníme ho do riadne poumývaných fliaš v horúcej vode. Potom fľašky otočíme hore dnom, aby sme vysterilizovali aj zátku a vzduch, ktorý sa dostal do fľaše. Približne po 20 minútach ich schladíme.

Príspevok Malinový sirup – recept za tepla alebo studena zobrazený najskôr KONZERVOVANIE.

Základnou surovinou na prípravu ríbezľového sirupu je ríbezľová šťava, ktorú si vieme vyrobiť dvoma spôsobmi.

1.spôsob: Ríbezle sa drvia a lisujú. Nemôžu sa príliš dlho kvasiť, aby hotová šťava neobsahovala viac ako 0,75 % alkoholu. Ríbezle takto spracovávame pomocou rôznych kuchynských zariadení, ktoré nám prácu uľahčujú tým, že ovocie súčasne drvia a lisujú.

2.spôsob: Druhým spôsobom je parenie ríbezlí. Na parenie ríbezlí je vhodné špeciálne zariadenie – parný odšťavovač. Princípom tohto spôsobu je to, že sa ovocie parou vylúhuje a šťava steká do zbernej nádoby.

Šťavu čírime tak, že ju necháme niekoľko hodín usádzať, pričom hrubý kal sa nám usadí na dne a číru ríbezľovú šťavu opatrne stiahneme alebo šťavu jemne filtrujeme cez handričku.

Množstvo šťavy najskôr odmeriame a potom ju rýchlo zahrejeme na teplotu 90 až 100°C. Pri tomto zahrievaní sa na povrchu vyzrážajú nečistoty vo forme peny. Túto penu odstránime dierkovanou varechou.

Potom pridávame cukor. Na 1 kg ríbezľovej šťavy pridáme 1, 50kg cukru a tak dostaneme 2,50 kg ríbezľového sirupu. Alebo na 1 kg sirupu zmiešame 600 gramov cukru a 400 gramov šťavy.

Za stáleho miešania necháme cukor rozpustiť. Po pridaní cukru už nesmie šťava dlho vrieť. Ak by sme ju nechali vrieť píliš dlho, sirup by dostal nepríjemnú varnú chuť, ktorá znižuje jeho výslednú kvalitu.

Tento druh višňového sirupu môžeme ešte za tepla (približne 75°C) plniť do fliaš a uzatvoriť ich vyvarenými zátkami. Potom ich otočíme hore dnom, aby sme vysterilizovali aj zátku a vzduch, ktorý sa dostal do fľaše.

Ríbezľový sirup je kyslejší a má výraznú ríbezľovú chuť. Sirup, ktorý je pripravený len z čiernych ríbezlí sa vyznačuje nezvyklou chuťou, ale z hľadiska obsahu vitamínu C a iných látok je veľmi hodnotný.

Príspevok Ríbezľový sirup – recept zobrazený najskôr KONZERVOVANIE.

Základnou surovinou na prípravu višňového sirupu je višňová šťava, ktorú si vieme vyrobiť dvoma spôsobmi.

1.spôsob: Višne sa drvia a lisujú. Nemôžu sa príliš dlho kvasiť, aby hotová šťava neobsahovala viac ako 0,75 % alkoholu. Višne takto spracovávame pomocou rôznych kuchynských zariadení, ktoré nám prácu uľahčujú tým, že ovocie súčasne drvia a lisujú.

2.spôsob: Druhým spôsobom je parenie višní. Na parenie višní je vhodné špeciálne zariadenie – parný odšťavovač. Princípom tohto spôsobu je to, že sa ovocie parou vylúhuje a šťava steká do zbernej nádoby.

Šťavu čírime tak, že ju necháme niekoľko hodín usádzať, pričom hrubý kal sa nám usadí na dne a číru višňovú šťavu opatrne stiahneme alebo šťavu jemne filtrujeme cez handričku.

Množstvo šťavy najskôr odmeriame a potom ju rýchlo zahrejeme na teplotu 90 až 100°C. Pri tomto zahrievaní sa na povrchu vyzrážajú nečistoty vo forme peny. Túto penu odstránime dierkovanou varechou.

Potom pridávame cukor. Na 1 kg višňovej šťavy pridáme 1, 50kg cukru a tak dostaneme 2,50 kg višňového sirupu. Alebo na 1 kg sirupu zmiešame 600 gramov cukru a 400 gramov šťavy.

Za stáleho miešania necháme cukor rozpustiť. Po pridaní cukru už nesmie šťava dlho vrieť. Ak by sme ju nechali vrieť píliš dlho, sirup by dostal nepríjemnú varnú chuť, ktorá znižuje jeho výslednú kvalitu.

Po rozpustení cukru pridávame 5 gramov kyseliny citrónovej na 1 kg sirupu. Obsah kyselín v šťave je rozhodujúci pri výslednej kvalite sirupu.

Tento druh višňového sirupu môžeme ešte za tepla (približne 75°C) plniť do fliaš a uzatvoriť ich vyvarenými zátkami. Potom ich otočíme hore dnom, aby sme vysterilizovali aj zátku a vzduch, ktorý sa dostal do fľaše.

Višňový sirup má nižšiu kyslosť a má menej výraznú višňovú chuť.

Príspevok Višňový sirup – recept zobrazený najskôr KONZERVOVANIE.

Základnou surovinou, ktorá sa používa na prípravu čerešňového sirupu je čerešňového šťava. ktorú si vieme vyrobiť dvoma spôsobmi.

1.spôsob: Čerešne sa drvia a lisujú. Nemôžu sa príliš dlho kvasiť, aby hotová šťava neobsahovala viac ako 0,75 % alkoholu. Čerešne takto spracovávame pomocou rôznych kuchynských zariadení, ktoré nám prácu uľahčujú tým, že ovocie súčasne drvia a lisujú.

2.spôsob: Druhým spôsobom je parenie čerešní. Na parenie čerešní je vhodné špeciálne zariadenie – parný odšťavovač. Princípom tohto spôsobu je to, že sa ovocie parou vylúhuje a šťava steká do zbernej nádoby.

Šťavu čírime tak, že ju necháme niekoľko hodín usádzať, pričom hrubý kal sa nám usadí na dne a číru čerešňovú šťavu opatrne stiahneme alebo šťavu jemne filtrujeme cez handričku.

Množstvo šťavy najskôr odmeriame a potom ju rýchlo zahrejeme na teplotu 90 až 100°C. Pri tomto zahrievaní sa na povrchu vyzrážajú nečistoty vo forme peny. Túto penu odstránime dierkovanou varechou.

Potom pridávame cukor. Čerešne obsahujú málo kyselín, preto by sme ho mali pridať menej cukru.

Na 1 kg jahodovej šťavy pridáme 900 gramov cukru a tak dostaneme 1,90 kg čerešňového sirupu. Alebo na 1 kg sirupu zmiešame 480 gramov cukru a 520 gramov šťavy.

Za stáleho miešania necháme cukor rozpustiť. Po pridaní cukru už nesmie šťava dlho vrieť. Ak by sme ju nechali vrieť píliš dlho, sirup by dostal nepríjemnú varnú chuť, ktorá znižuje jeho výslednú kvalitu.

Po rozpustení cukru pridávame 10 gramov kyseliny citrónovej na 1 kg sirupu. Obsah kyselín v šťave je rozhodujúci pri výslednej kvalite sirupu.

Čerešňový sirup obsahuje nižšie percento sušiny a cukru a tak nie je dostatočne konzervovaný a môže sa nám ľahko pokaziť kvasením. Sirup musíme sterilizovať tak, že ho pri teplote 80 až 85°C plníme do riadne poumývaných fliaš v horúcej vode. Potom fľašky otočíme hore dnom, aby sme vysterilizovali aj zátku a vzduch, ktorý sa dostal do fľaše. Približne po 20 minútach ich schladíme.

Tento čerešňový sirup je kyslejší a má výraznú čerešňovú chuť. Chuť sirupu podstatne zlepšíme, ak ho pomiešame s višňovým sirupom v pomere 1:1.

Príspevok Čerešňový sirup – recept zobrazený najskôr KONZERVOVANIE.

Na jablkový sirup používame vyzreté a dobre vyfarbené plody. Môžeme použiť aj opadané jablká s prídavkom 30 % plánok.

Základnou surovinou na prípravu jablkového sirupu je jablková šťava. Táto šťava sa dá vyrobiť nasledovnými spôsobmi.

1.spôsob: Jablká sa drvia a lisujú. Jablká takto spracovávame pomocou rôznych kuchynských zariadení, ktoré nám prácu uľahčujú tým, že ovocie súčasne drvia a lisujú.

2.spôsob: Druhým spôsobom je parenie jabĺk. Na parenie jabĺk je vhodné špeciálne zariadenie – parný odšťavovač. Princípom tohto spôsobu je to, že sa ovocie parou vylúhuje a šťava steká do zbernej nádoby.

Šťavu čírime tak, že ju necháme do druhého dňa odkaliť, pričom hrubý kal sa nám usadí na dne a číru jablkovú šťavu opatrne stiahneme.

Množstvo šťavy najskôr odmeriame a potom ju rýchlo zahrejeme na teplotu 90 až 100°C. Pri tomto zahrievaní sa na povrchu vyzrážajú nečistoty vo forme peny. Túto penu odstránime dierkovanou varechou.

Potom pridávame cukor. Jablkový sirup môžeme pripraviť dvoma spôsobmi – sladký a menej sladký sirup. Za stáleho miešania necháme cukor rozpustiť. Po pridaní cukru už nesmie šťava dlho vrieť. Ak by sme ju nechali vrieť píliš dlho, sirup by dostal nepríjemnú varnú chuť, ktorá znižuje jeho výslednú kvalitu.

1.spôsob – sladký jablkový sirup

Na 1 kg jablkovej šťavy pridáme 1, 50kg cukru a tak dostaneme 2,50 kg jablkového sirupu. Alebo na 1 kg sirupu zmiešame 600 gramov cukru a 400 gramov šťavy. Po rozpustení cukru pridávame 10 gramov kyseliny citrónovej na 1 kg sirupu. Obsah kyselín v šťave je rozhodujúci pri výslednej kvalite sirupu.

Tento druh jablkového sirupu môžeme ešte za tepla (približne 75°C) plniť do fliaš a uzatvoriť ich vyvarenými zátkami. Potom ich otočíme hore dnom, aby sme vysterilizovali aj zátku a vzduch, ktorý sa dostal do fľaše.

Tento jablkový sirup má nižšiu kyslosť a má menej výraznú jablkový chuť.

2.spôsob – menej sladký jablkový sirup

Na 1 kg jablkovej šťavy pridáme 900 gramov cukru a tak dostaneme 1,90 kg jablkového sirupu. Alebo na 1 kg sirupu zmiešame 480 gramov cukru a 520 gramov šťavy.

Tento druh jablkového sirupu obsahuje nižšie percento sušiny a cukru a tak nie je dostatočne konzervovaný a môže sa nám ľahko pokaziť kvasením. Sirup musíme sterilizovať tak, že ho pri teplote 80 až 85°C plníme do riadne poumývaných fliaš v horúcej vode. Potom fľašky otočíme hore dnom, aby sme vysterilizovali aj zátku a vzduch, ktorý sa dostal do fľaše. Približne po 20 minútach ich schladíme.

Tento jablkový sirup je kyslejší a má výrazne jablkovú chuť.

Príspevok Jablkový sirup – recept zobrazený najskôr KONZERVOVANIE.

Čučoriedkový sirup za tepla

Základnou surovinou na prípravu čučoriedkového sirupu je čučoriedková šťava, ktorú si vieme vyrobiť dvoma spôsobmi.

1.spôsob: Čučoriedky sa drvia a lisujú. Čučoriedky takto spracovávame pomocou rôznych kuchynských zariadení, ktoré nám prácu uľahčujú tým, že ovocie súčasne drvia a lisujú.

2.spôsob: Druhým spôsobom je parenie čučoriedok. Na parenie čučoriedok je vhodné špeciálne zariadenie – parný odšťavovač. Princípom tohto spôsobu je to, že sa ovocie parou vylúhuje a šťava steká do zbernej nádoby.

Šťavu čírime tak, že ju necháme do druhého dňa odkaliť, pričom hrubý kal sa nám usadí na dne a číru jablkovú šťavu opatrne stiahneme. Mierne nakvasenie čučoriedok zvyšuje ich výťažnosť, čiže neškodí výrobe sirupu.

Množstvo šťavy najskôr odmeriame a potom ju rýchlo zahrejeme na teplotu 90 až 100°C. Pri tomto zahrievaní sa na povrchu vyzrážajú nečistoty vo forme peny. Túto penu odstránime dierkovanou varechou.

Potom pridávame cukor. Čučoriedkového sirup môžeme pripraviť dvoma spôsobmi – sladký a menej sladký sirup. Za stáleho miešania necháme cukor rozpustiť. Po pridaní cukru už nesmie šťava dlho vrieť. Ak by sme ju nechali vrieť píliš dlho, sirup by dostal nepríjemnú varnú chuť, ktorá znižuje jeho výslednú kvalitu.

1.spôsob – sladký čučoriedkový sirup

Na 1 kg čučoriedkovej šťavy pridáme 1, 50kg cukru a tak dostaneme 2,50 kg čučoriedkového sirupu. Alebo na 1 kg sirupu zmiešame 600 gramov cukru a 400 gramov šťavy.

Tento druh čučoriedkového sirupu môžeme ešte za tepla (približne 75°C) plniť do fliaš a uzatvoriť ich vyvarenými zátkami. Potom ich otočíme hore dnom, aby sme vysterilizovali aj zátku a vzduch, ktorý sa dostal do fľaše.

Tento čučoriedkový sirup má nižšiu kyslosť a má menej výraznú čučoriedkovú chuť.

2.spôsob – menej sladký čučoriedkový sirup

Na 1 kg čučoriedkovej šťavy pridáme 900 gramov cukru a tak dostaneme 1,90 kg čučoriedkového sirupu. Alebo na 1 kg sirupu zmiešame 480 gramov cukru a 520 gramov šťavy.

Tento druh čučoriedkového sirupu obsahuje nižšie percento sušiny a cukru a tak nie je dostatočne konzervovaný a môže sa nám ľahko pokaziť kvasením. Sirup musíme sterilizovať tak, že ho pri teplote 80 až 85°C plníme do riadne poumývaných fliaš v horúcej vode. Potom fľašky otočíme hore dnom, aby sme vysterilizovali aj zátku a vzduch, ktorý sa dostal do fľaše. Približne po 20 minútach ich schladíme.

Tento čučoriedkový sirup je kyslejší a má výrazne čučoriedkovú chuť.

Čučoriedkový sirup za studena

Čučoriedkový sirup pripravený za studena je veľmi kvalitný a má lepšiu vôňu. Pripravujeme ho v menších dávkach z čučoriedok a cukru v pomere 1 : 1, tak že na každý kilogram čučoriedok musíme pridať jeden kilogram cukru.

Maliny najskôr rozmiagame a potom ich uložíme do vhodnej nádoby, ktorou môže byť napríklad 5 litrová sklenená fľaša. Potom ich prevrstvíme naváženou dávkou kryštálového alebo práškového cukru a uložíme na tmavé miesto. Ovocie necháme vylúhovať a občas zmes premiešame. Po niekoľkých dňoch čučoriedky pustia šťavu, v ktorej je rozpustený aj pridaný cukor. Šťavu stočíme a zvyšok vylisujeme.

Tento druh čučoriedkového sirupu obsahuje nižšie percento a tak nie je dostatočne konzervovaný. Sirup musíme sterilizovať tak, že ho zahrejeme na teplotu 80 až 85°C a plníme ho do riadne poumývaných fliaš v horúcej vode. Potom fľašky otočíme hore dnom, aby sme vysterilizovali aj zátku a vzduch, ktorý sa dostal do fľaše. Približne po 20 minútach ich schladíme.

Príspevok Čučoriedkový sirup – recept za tepla alebo studena zobrazený najskôr KONZERVOVANIE.

Základnou surovinou na prípravu jahodového sirupu je jahodová šťava, ktorú si vieme vyrobiť dvoma spôsobmi.

1. spôsob: Jahody sa drvia a lisujú. Nemôžu sa príliš dlho kvasiť, aby hotová šťava neobsahovala viac ako 0,75 % alkoholu. Jahody takto spracovávame pomocou rôznych kuchynských zariadení, ktoré nám prácu uľahčujú tým, že ovocie súčasne drvia a lisujú.

2. spôsob: Druhým spôsobom je parenie jahôd. Na parenie jahôd je vhodné špeciálne zariadenie – parný odšťavovač. Princípom tohto spôsobu je to, že sa ovocie parou vylúhuje a šťava steká do zbernej nádoby.

Šťavu čírime tak, že ju necháme niekoľko hodín usádzať, pričom hrubý kal sa nám usadí na dne a číru jahodovú šťavu opatrne stiahneme alebo šťavu jemne filtrujeme cez handričku.

Množstvo šťavy najskôr odmeriame a potom ju rýchlo zahrejeme na teplotu 90 až 100°C. Pri tomto zahrievaní sa na povrchu vyzrážajú nečistoty vo forme peny. Túto penu odstránime dierkovanou varechou.

Potom pridávame cukor. Jahodový sirup môžeme pripraviť dvoma spôsobmi – sladký a menej sladký sirup. Za stáleho miešania necháme cukor rozpustiť. Po pridaní cukru už nesmie šťava dlho vrieť. Ak by sme ju nechali vrieť píliš dlho, sirup by dostal nepríjemnú varnú chuť, ktorá znižuje jeho výslednú kvalitu.

1. spôsob – sladký jahodový sirup

Na 1 kg jahodovej šťavy pridáme 1, 50kg cukru a tak dostaneme 2,50 kg jahodového sirupu. Alebo na 1 kg sirupu zmiešame 600 gramov cukru a 400 gramov šťavy. Po rozpustení cukru pridávame 8 až 10 gramov kyseliny citrónovej na 1 kg sirupu. Obsah kyselín v šťave je rozhodujúci pri výslednej kvalite sirupu.

Tento druh jahodového sirupu môžeme ešte za tepla ( približne 75°C) plniť do fliaš a uzatvoriť ich vyvarenými zátkami. Potom ich otočíme hore dnom, aby sme vysterilizovali aj zátku a vzduch, ktorý sa dostal do fľaše.

Tento jahodový sirup má nižšiu kyslosť a menej výraznú jahodovú chuť.

2. spôsob – menej sladký jahodový sirup

Na 1 kg jahodovej šťavy pridáme 900 gramov cukru a tak dostaneme 1,90 kg jahodového sirupu. Alebo na 1 kg sirupu zmiešame 480 gramov cukru a 520 gramov šťavy. Po rozpustení cukru pridávame 8 až 10 gramov kyseliny citrónovej na 1 kg sirupu. Obsah kyselín v šťave je rozhodujúci pri výslednej kvalite sirupu.

Tento druh jahodového sirupu obsahuje nižšie percento sušiny a cukru a tak nie je dostatočne konzervovaný a môže sa nám ľahko pokaziť kvasením. Sirup musíme sterilizovať tak, že ho pri teplote 80 až 85°C plníme do riadne poumývaných fliaš v horúcej vode. Potom fľašky otočíme hore dnom, aby sme vysterilizovali aj zátku a vzduch, ktorý sa dostal do fľaše. Približne po 20 minútach ich schladíme.

Tento jahodový sirup je kyslejší a má výraznú jahodovú chuť.

Náš tip: Arómu a chuť jahodového sirupu pri oboch spôsoboch môžeme vylepšiť tak, že k záhradným jahodám pridáme aj 5 – 10% lesných jahôd.

Príspevok Jahodový sirup – recept zobrazený najskôr KONZERVOVANIE.